Uži si dňa

Život nepozná cestu späť, pozná len cestu vpred. Alebo inak: uži si deň. Carpe diem.

Kto toto „karpedim“ vymyslel? Prečo sa stalo vytetovaným mottom na mnohých pažiach?

Využiť deň: ako to chápať? A čo pod tým "Carpe diem", "Užívaj deň, zajtrajšku ver čo najmenej", myslel autor Horatius, Horatio (rímsky básnik)? 

Ako nikdy, práve teraz platí: zajtrajšok už nemusíme vidieť a včerajšok nám nepomôže. Dá sa  v tomto absolútnom chaose zmeny  „vystískať" deň a vytlačiť z neho pozitívne maximum? A ako sa tešiť? Mať radosť? Ako to urobiť, keď je teraz všetko príjemné obmedzené a nepríjemné sa na nás valí zo všetkých strán?

Čas plynie. Jemu je jedno, či je pre nás príjemný alebo nepríjemný. Či máme starosti alebo radosti. I napriek tomu, že uteká, sa s ním dá určite podniknúť. Čo, napríklad?

Môžem si obed užiť a nie ho do seba nahádzať? Mať radosť z jeho vône, farby a chuti sa nezakazuje. 

Môžem pieseň prežiť a nie vypočuť? Užiť si príjemné vibrácie nôt tiež nikto (zatiaľ) nezakázal.

 Môžem si užiť rozhovor? Môžem. "Postoj chvíľa, si krásna!..." platí. Dá sa to.

Môžem...?

Môžem. Ba ešte i niečo iné skúsiť. 

Čo? Večer si spomenúť na príjemné chvíle. Chute, vône, rozhovory. Aj to posilňuje naše zajtrajšie „karpedim“. Skúsme si ich večer pripomínať. Najskôr dnes, potom zajtra, pozajtra a potom každý deň. Nielen prežiť, ale mozgu tie príjemnosti pred snom pripomenúť (a teda nespomínať na nepríjemné, na starosti, ale na príjemné. Pomôže predtým nepozerať televízne noviny).

Predstavte si, ten fiškál Horácius nielen slovné spojenie vymyslel, ale i sám paroduje vlastnú frázu Carpe diem v inej básni. Volá sa Mestská myš a dedinská myš. Využíva k tomu frázu „Carpe viam“ (čo znamená „tešiť sa z cesty“ a dáva do protikladu život v meste a život v dedine). 

Hmmm, akí boli naši predkovia už vtedy múdri! Už vtedy videli, že medzi mestom a dedinou je nejaký vážny rozdiel a ten spočíva v bytí a trávení času... 

Nech sa už nachádzame kdekoľvek, v meste či za jeho hradbami, prežime deň, nech je akýkoľvek, naplno. Bez toho, aby sme pôžitok zo dňa odkladali na zajtra. Nežime v úsečkách spomienok dávnej minulosti (i tak mozog pri spomínaní podvádza), ale vezmime si od každého dňa 110 percent a vykročme do "zajtra". A spomienky vyvolávajme, len ak majú zmysel v bytí. Napríklad v tom, z čoho si môžeme vziať praktické ponaučenie do zajtra.

Veď už nikdy ani táto sekunda, minúta, hodina, deň nebude. Život plynie, lebo čas plynie... Ale to už povedal niekto iný. Je spomenutý v prvej časti Románopisu. (Kto to bol, nad kým Jola hútala?)

Vrátim sa k Horáciovi (i k internetu). Vraj povedal i toto: 

"Ovládaj svoje city. Ak ťa nebudú poslúchať, podľahneš im".
"Ak raz vypustíš slovo, už nikdy ho nevezmeš naspäť".

"Nič nie je krásne zo všetkých strán", a iné múdre vety. 

PS: Carpe diem je bohaté na sérotonín, na hormóny šťastia. A tie robia kúzla v našom tele. Oplatí sa s Carpe diem skamarátiť, vážne.

A ja užívam tieto dni aj nad druhým dielom Románopisu. Volá sa "Mágia života". Máte už prvý diel? Ak ste prečítali prvý, napíšte mi, ako vnímate dej, postavy a...intuíciu. Stratila sa?